19. Február 2016 o 15:02 Nahodil: KazisvetKazisvet

Všetko to začalo na Kickstarteri, na ktorom sa podarilo novému štúdiu Red Hook vyzbierať z požadovaných $75 000 viac ako $300 000. Odtiaľ smeroval Darkest Dungeon do programu Early Access na Steame v ktorom hra zotrvala takmer rok. Prechádzala rôznymi zmenami, obsah stále pribúdal, až prišiel koniec januára 2016 a Darkest Dungeon vyšiel ako plnohodnotná hra.

„Odpovedal si na list – tak ako ja, si teraz súčasťou tohto miesta.“

Príbeh v tejto 3...2...1...Oldschool roguelite sidescroll dungeoncrawler turnbased RPG nezohráva až takú dôležitú úlohu. Zdedíme majetok po svojom predkovi, ktorý si vzal život potom čo zistil, aké zlo a hrôzu objavil počas hľadania pokladov okolo svojho panstva. Hráč teda musí najať darebákov v priľahlom mestečku Hamlet, ktorí mu pomôžu panstvo očistiť od nezvaných hostí a popritom sa všeličo o svojom predkovi dozvie, až na záver odhalí celú pravdu. Znie to ako klasický quest, ktorý nájdete v každej druhej RPG, však?

Celý neistý vchádzam do kobky so svojou partiou štyroch, nie príliš sympatických dobrodruhov. Konkrétne mám na prvej pozícii križiaka, ktorý trpí klaustrofóbiou a neverí v Boha. Rozmýšľam, aký príbeh sa schováva za touto zúboženou dušou? Na druhé miesto som si vzal zlodeja, ktorý je posadnutý peniazmi a má strach z nemŕtvych. Ako tretiu som si vzal vestálku, čiže kňažku, ktorá dokáže uzdravovať. Je ale nymfomanka a verí, že je posadnutá diablom. Na poslednom miestne mám vykrádačku hrobov. Zásoby mám minimálne, pretože chcem ušetriť čo najviac peňazí. Ako prechádzam smradľavými chodbami, fakľa každým metrom horí slabšie a slabšie. Križiak, ktorému som dal meno Dante hovorí, že naňho padajú steny a má z tohto miesta strach. Stres začína naberať na obrátkach.

V slabom svetle sa na zemi objavujeme zaprášenú kôpku kníh. Posielam k nej kňažku. Tá jednu knihu vezme a na chvíľku sa do nej začíta. Po chvíli knihu pustí na zem a zdesená sa vracia medzi ostatných. Vraj si prečítala niečo veľmi znepokojujúce. Pokračujeme tmavou desivou chodbou a vchádzame do prvej miestnosti, v ktorej sa na nás vyrútia traja ozbrojení nemŕtvi a jeden šialenec. Celá moja formácia sa rozbije, pretože ich táto kostnatá chamraď prekvapila. Snažím sa ich opäť efektívne zoradiť. Všetci štyria dobrodruhovia bojujú veľmi neľútostne. Po chvíľke si uvedomujem, že najväčší problém mi robí šialenec bez zbrane, ktorý sa schováva za rachotiacimi kostlivcami. Keď príde naňho rad, tak začne desivo kričať na mojich dobrodruhov. Vraj je tu súdny deň a prastarí bohovia sa postarajú o náš koniec, koniec nás všetkých. Za tento krutý osud si ale môžeme my sami. Tieto obvinenia znášajú všetci štyria veľmi ťažko a po niekoľkých takýchto prejavoch sú veľmi zmätení, vystrašení a veľmi vystresovaní.

Z dosť veľkými škodami vyhráva moja partia súboj nad nemŕtvymi. Aj napriek ich vysokému stresu ich musím hnať ďalej hlbšie do tohto pekelného miesta, aby som ho očistil a dostal od domovníka zaslúženú odmenu. Tú trošku jedla, ktorú som postavám kúpil v Hamlete už dávno zjedli a spolu s poslednou dohorievajúcou fakľou mi dávajú jasne najavo, do akej samovražednej výpravy som ich zatiahol. Neberiem si k srdcu, čo mi vystrašení dobrodruhovia hovoria a pokračujeme vo výprave.

Križiak už nezvláda blúdiť týmito hroznými chodbami v úplnej tme a jeho klaustrofóbia so stresom vyvolajú paranoju. Začne nezrozumiteľne bľabotať niečo o padajúcich stenách a tieňoch v tme. Kňažku to veľmi vystraší a vyvolá to v nej až chorobnú bojazlivosť. Až po tomto si uvedomím, že moja skupina nemá už ani štipku odvahy a sily na ďalší boj. Prekrikujú sa, nadávajú si a vôbec nechcú plniť moje príkazy. Som ale neoblomný a vstupujem s nimi do poslednej miestnosti. Súboj s poslednými nepriateľmi je lepšie nazvať masakrom. Traja moji dobrodruhovia sú navždy mŕtvi a zo súboja odíde takmer mŕtva vykrádačka hrobov, ktorá si z výpravy odniesla chorobnú beznádej a čierny mor. Odmena za vyčistený dungeon je moja. Za akú cenu?

Týmto zjednodušeným opisom som vám chcel predstaviť ako môže vyzerať jedna výprava v Darkest Dungeon. Presnejšie, takto nejako budú vyzerať vaše prvé výlety do dungeonov, ak do nich vstúpite bez potrebnej prípravy a nevyhnutnej výbavy. Hra vám nič neodpustí a ako hovorí fantastický rozprávač v hre Wayne June: „Remind yourself that overconfidence is a slow and insidious killer.“, v preklade „Pripomeň si, že priveľmi vysoká sebadôvera je pomalý a zákerný vrah.“

„Niektorí zahynú, no ich poznanie žije ďalej.“

Vravel som o čo v Darkest Dungeon vlastne ide? Z dostupných postáv si vytvoríte skupinku štyroch odvážnych a idete s ňou do dungeonu temnejšieho ako čierna káva. Štyria odvážni však nie sú hrdinovia bez zlých vlastností a takmer každý má nejakú tu chybičku, čo vytvára veľmi zaujímavé situácie, ako som už popisoval vo svojej love-stress story. Hra vás naučí dodržiavať pravidlo „dvakrát meraj a raz rež“ alebo skôr „trikrát si to premysli a potom konaj a aj tak to možno oľutuješ.“

Darkest Dungeon vám dáva na výber, pretože hra vás rada vidí zlyhávať vo viacerých možnostiach, ktorých je fakt veľa. Môžete si vybrať z (momentálne) 12 typov hrdinov a každý jeden je unikátny vo svojich dobrých a zlých vlastnostiach, ktoré sa pribúdajúcimi úspechmi a neúspechmi postavy formujú. Časom vás hra naučí, že nie je dobré čokoľvek zanedbávať a vždy je nevyhnutné ísť do kobky naozaj...naozaj dobre pripravený. Systém pokus – omyl je odpustiteľný a psychicky zvládnuteľný iba v niekoľkých prvých dungeonoch. Hru totižto nemôžete loadnúť, všetko čo (ne)spravíte je definitívne a neexistuje žiadna cesta späť.

Darkest Dungeon by som rozdelil na dve hlavné časti. Prvou je čas strávený v mestečku Hamlet. Druhou časťou sú samozrejme výpravy do dungeonov. Spravovanie Hamletu zahŕňa vylepšovanie jednotlivých budov, verbovanie nových dobrodruhov a manažovanie ostatných hrdinov. V krčme si môžu postavy po výprave vyfiltrovať stres pri hazarde alebo ich môžete poslať rovno do kláštora, kde sa môžu pomodliť alebo vypustiť svoj stres a zlú krv skrz mučenie. Nič v Hamlete, okrem verbovania hrdinov, nie je zadarmo. Žiadna budova nie je zbytočná a hráč si vždy musí veľmi dobre premyslieť do ktorého vylepšenia budovy investuje. Na to potrebujete zbierať dedičstvo, ktoré sa dá nájsť počas výpravy a dostanete ho aj od smutného domovníka za splnenú úlohu. Manažment sa ale časom stáva nezáživnou činnosťou, ktorá možno niekoho bude veľmi baviť aj po 70 týždňoch hrania (čo je 70 výprav) a iných hráčov bude zase otravovať.

„Miestnosť za miestnosťou, chodba za chodbou. Berieme si čo je naše.“

To pravé orechové začína, keď sa dostanete do kobky. Tie sú rozdeľované podľa prostredia, v ktorom sa odohrávajú (ruiny, zátoka, atď.), ďalej podľa úrovne (1, 3, 5) a podľa dĺžky na krátky, stredný a dlhý. Sú plné rôznych ohavných príšer a iných nástrah a prekážok, ktoré vám rýchlo odstránia skvelý pocit z toho ako sa vám darí. Darkest Dungeon vám nedovolí vkročiť s vymaxovanými postavami do nižších dungeonov, takže v žiadnej výprave sa nebudete cítiť overpowered.

Náročnosť samozrejme stúpa s úrovňami dungeonov a zastaví sa až v oblasti Darkest Dungeon, čo je finálna fáza hry. Tam vstúpia len tí najodvážnejší, ktorým istota tečie z každého otvoru na tele. Cesta tam je ale pekne povedané krížová cesta. Aj keď sa naučíte mechanizmy hry, vygooglite tie pekelné stratégie na všetkých bossov (ktorých je naozaj veľa), získate najlepšie trinkety pre postavy a využijete naplno všetky ich vlastnosti a ability, tak aj tak stále nie je isté, že ďalšia expedícia skončí dobre. Čím hlbšie ste v hre, tým silnejšie puto vzniká medzi vami a vašimi dobrodruhmi, pretože ste do nich investovali množstvo času a ťažko zarobeného zlata.

To napätie je neznesiteľné. Keď život vašej najobľúbenejšej postavy klesne na nulu, stačí jediný dobrý zásah od toho ohavného rybieho mutanta s harpúnou a váš zlodej s menom Batman sa pridá medzi ostatných na plniaci sa cintorín v Hamlete. A ak nastane táto nechcená chvíľa, tak so slzami v očiach sledujete navždy miznúcu siluetu Batmana pod červeným nápisom "Deathblow!" Jeho smrť vyvolá tzv. stress wave, čiže ostatným postavám pribudne množstvo stresu a väčšinou to rovno vedie k psychickému zlomeniu ďalšieho hrdinu. Takto sa to pekne hromadí a hromadí, až príde chvíľa, kedy sa konečne zlomíte vy ako hráč, ale rýchly útek z boja vám prekazí jedna z trpiacich postáv, kvôli čomu v ďalšom kole niektorý z dobrodruhov zomrie. V mysli sa vám premietnu všetky tie hodiny a peniaze, ktoré ste do postáv investovali. Nasleduje ragequit, hodíte sa plačúc do postele, v ktorej budete kričať do vankúša ako veľmi nenávidíte tento život, svet, seba...Výber je široký.

Sám H. P. Lovecraft, ktorého tvorbou je Darkest Dungeon inšpirovaný by bol nadšený z jej surovosti a atmosféry, ktorá preverí vaše nervy a spochybní každé jedno rozhodnutie. Určite by sa mu páčilo aj grafické spracovanie od Chrisa Bourassa, ktoré je fantasticky štylizované až si dovolím tvrdiť, že jedinečné. Spolu s výbornou hudbou vie navodiť správne napätie a keď sa vám nedarí, tak aj kvalitný pocit beznádeje, pri ktorej neviete, či sa hnevať na RNG, alebo sám na seba.

Po neúspešnom ťažení na vysokom leveli na pár dní možno dáte hre pokoj, ale stále vás bude sprevádzať v mysli: ...mohol som do toho dungeonu radšej zobrať okultistu a určite by som to dal. Možno keby kúpim viac jedla a svätenej vody, tak by bolo všetko inak. Nakoniec si zase jedného dňa sadnete pred monitor a kurzorom beháte po Hamlete, rolujete zoznam známych aj neznámych dobrodruhov a chystáte sa na ďalšiu výpravu. Je to bohapustý grind? Neustále návštevy procedurálne generovaných dungeonov môžu niektorých hráčov ubíjať. Ak ale radi porážate hru, ktorá vás za každú chybičku nemilosrdne trestá, tak čistenie jednej kobky za druhou a zdokonaľovanie vašej hernej stratégie vás bude napĺňať radosťou. Až do momentu kedy prejdete hru a okúsite New Game +

„Bezvýznamné víťazstvo, no stále víťazstvo.“

Darkest Dungeon je nemilosrdná hra, v ktorej budete sledovať ako sa vám dobrodruhovia menia na chorých bláznov, pokým ich život navždy ukončí strach a zástava srdca alebo hrdzavý meč nepriateľa. Budete preklínať bossov ako je čarodejnica, ktorá schmatne vašu obľúbenú postavu a uvarí si z nej v kotle guláš. Hra vašu sebadôveru a odhodlanie rozdupe na prach a buď vás zlomí tak, že sa k nej už nikdy nevrátite alebo vás bude tento úchylný vzťah tešiť a dráždiť k ďalšiemu hraniu.

(Za hru na recenziu ďakujeme skvelým vývojárom zo štúdia Red Hook)

Detaily

Žáner: Management, RPG, Stratégia
Dátum vydania: 19. 01. 2016
Vývojár: Red Hook Studios
Vydavateľ: Red Hook Studios
Odkaz: Oficiálna webstránka

Kúpte si hru práve teraz!
Kúpiť hru v e-shope
  • +Vizuál a zvuk
    Rozprávač
    Pocit z víťazstva
    Systém chorôb a súžení
    Rozmanitosť postáv a bossov
  • -Manažment pred každým dungeonom
    Frustrácia z prehier
    Náročnosť
Zdieľať článok
2 Komentáre
Sid Sid 19. Február 2016 o 19:24
+2 -0

Super recenzia, keď sa na tú hru psychicky pripravím, idem do toho :D

Reagovať
RedPanda RedPanda 19. Február 2016 o 20:19
+1 -0

Recenzia ma navnadila, časom to určite vyskúšam :-) Snáď neprídem o nervy :D

Reagovať
Ak chcete pridať komentár, musíte sa prihlásiť.